Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

Demografia obce

Demografický vývin obce

Demografia je pomerne mladá vedecká disciplína a zaoberá sa vývinom obyvateľstva. Zrodila sa v Anglicku v 17. storočí. V Uhorsku až do zrušenia poddanstva v roku 1848 platili šľachtické výsady, preto nebolo možné robiť súpisy neprivilegovaného a privilegovaného obyvateľstva. Štát sa zaujímal o stav počtu obyvateľstva najmä kvôli daniam, ktoré platili len poddaní. Všetky pokusy o súpis obyvateľov v celom Uhorsku, ktoré sa začali až začiatkom 18. storočia, boli málo spoľahlivé. Historické správy o sčítaniach, listiny a záznamy tohto druhu nám pomáhajú lepšie pochopiť hospodársku a sociálnu situáciu predchádzajúcich generácií. Na území dnešného Slovenska sa pokladá za začiatok organizovaného štatistického zisťovania rok 1715, keď bol v Uhorsku vykonaný celokrajinský súpis obyvateľstva.
Súpis z roku 1715 obsahuje tieto údaje: Alsó Dombo, Dombó, Alsó- Alsódombó, Dolné Dubové. Mená daneschopných sedliakov: Martinus Philipovics; Joannes Philipovics; Georgius Hornyik; Joannes Hornyik; Joannes Krajcsy; Joannes Csapkovics; Mathias Csapkovics; Martinus Csapkovics; Georgius Bilik; Martinus Kucsera; Joannes Vlkovics; Georgius Csapkovics; Joannes Gyurovich; Mathias Svitek; Georgius Behul; Michael Csapkovics; Georgius Kmety; Michael Vaskovics; Mathias Konyecsny; Jacobus Czibulka; Joannes Maszarovich

P.Č. Rok Počet obyvateľov Počet domov
1. 1731 452
2. 1756 618
3. 1761 296 (*1)
4. 1782 490
5. 1826 557 (*2)
6. 1836 496
7. 1860 485
8. 1879 551
9. 1880 507
10. 1890 498 93
11. 1891 566 98
12. 1900 603 113
13. 1910 600 110
14. 1921 664 123
15. 1930 728 147
16. 1950 692 163
17. 1961 782 162
18. 1970 775 (751*3) 177
19. 1980 696 212
20. 1990 629 221
21. 2000 632 235
22. 2015 686 275

Za prvý skutočný súpis obyvateľstva Uhorska je považovaný Jozefínsky súpis z rokov 1785–1787, ktorý zachytil všetky zložky populácie v rovnakom období v celej krajine. Po smrti Jozefa II. však šľachta takéto súpisy už nedovolila uskutočniť.
V nadväznosti na uvedený stav nebolo možné získať systematické údaje o demografickom vývine Dolného Dubového až do 19. storočia. Ako to vyplýva z predchádzajúcich kapitol, bolo možné sledovať celkový pohľad na početnosť obyvateľstva len približne podľa údajov urbárov jednotlivých panstiev, ktoré vo forme písomností tvorili súpis pozemkového majetku a povinností poddaných a tzv. portálnych súpisov, prípadne podľa údajov o počte veriacich zapísaných v cirkevných Schematizmoch Ostrihomskej kapituly.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený približný vývoj počtu obyvateľov Dolného Dubového tak, ako ho bolo možné zostaviť podľa dostupných údajov. Celkový demografický vývin Dolného Dubového od 16. storočia až podnes možno zobraziť v nasledujúcej tabuľke. Až od roku 1880 boli k dispozícii retrospektívne štatistické údaje o počte obyvateľov a domov. Určitý problém údajov získaných z jednotlivých urbárov súvisí s tým, že urbáre nemali až do roku 1767 (urbárska regulácia Márie Terézie) ustálenú formu. Relatívne prehľadné údaje o vývoji počtu obyvateľov-veriacich v jednotlivých farnostiach viedlo Ostrihomské arcibiskupstvo. Tieto údaje poskytujú informácie aj o štruktúre obyvateľov podľa náboženskej príslušnosti a tiež usporiadanie jednotlivých dekanátov s farnosťami a ich filiálkami. Porovnanie údajov uvedených v ročenkách Ostrihomského arcibiskupstva a porovnateľných údajov z retrospektívnej štatistiky je problematické, pretože chýbajú údaje zhodných rokov. Z porovnania získaných údajov z „ostrihomských ročeniek“ je však vidno, že ich hodnovernosť je v určitých obdobiach sporná, najmä keď v po sebe nasledujúcich rokoch sú výrazné zmeny bez historicky podložených príčinných súvislostí, alebo ak
vo viacerých rokoch po sebe sa opakujú tie isté údaje. Z uvedeného možno usudzovať, že ich spoľahlivosť bola zrejme závislá od prístupu a zodpovednosti nahlasovania údajov z jednotlivých farností ostrihomského arcibiskupstva.

VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV V DOLNOM DUBOVOM PODĽA ROZLIČNÝCH PRAMEŇOV

 (*1) Položky č. 1 až 4 sú uvedené podľa vizitácii v príslušných rokoch (pozri v časti 7). Uvedený počet obyvateľov v roku 1756 je zrejme nesprávny, pretože v danom období nebol dôvod k takému rýchlemu poklesu v takom krátkom čase, keď sa v našom regióne nevyskytovali žiadne mimoriadne udalosti (vojna, epidémie…). Bolo to v období vlády Márie Terézie (1740-1780), pre ktorú bolo práve v našom regióne charakteristické relatívne pokojné mierové obdobie so zameraním na pozdvihnutie hospodárstva a kultúry celej ríše.
(*2) Zvýraznené položky č. 10 až 22 sú údaje čerpané zo štatistických ročeniek.
(*3) Údaj podľa Pamätnej knihy, zápis rok 1970, list 120.

Epidémia cholery v roku 1831.

V celom historickom období bol počet obyvateľov ovplyvňovaný okrem prirodzeného demografického vývoja (prírastky, úmrtia) aj ničivými vojnami a tiež epidémiami. Jedna z posledných veľkých epidémií zasiahla Slovensko v roku 1831. Cholera, ktorá zúrila na Slovensku, postihla aj Dolné Dubové pripravila o život 49 obyvateľov Dolného Dubového.